Bojnický festival poctivých vín predstaví originálne vína zo Slovenska i sveta

Bojnický festival poctivých vín predstaví originálne vína zo Slovenska i sveta

V Bojniciach sa v sobotu 19.10.2019 uskutoční prvý ročník festivalu poctivých vín www.bojnicevino.sk. Historické pramene uvádzajú, že na území Bojníc sa dorábalo víno už v 15. storočí. A legenda dodáva, že bolo také kyslé, že by ho nepili ani kočiši grófa Pállfyho na Bojnickom zámku… Nuž čo je pravdy na tomto tvrdení, dnes už ťažko zistíme, keďže vinice tu zanikli v priebehu 18. storočia najmä plienením vojsk za protihabsburských povstaní. Samozrejme, víno sa pilo naďalej, len sa dovážalo z iných oblastí. Bojnický festival poctivých vín chce nadviazať na historické súvislosti vínnej kultúry v regióne Hornej Nitry a predstaviť milovníkom tohto lahodného moku originálne vína zo Slovenska i sveta. Festival spája zážitok degustácie poctivých vín s konkrétnym príbehom ľudí, ktorí tieto vína svojím umom a rukami tvoria, spolu s jedinečnou atmosférou mestečka s najromantickejším zámkom na Slovensku, vďaka čomu Bojnice nazývajú Avignon strednej Európy. Zároveň má snahu predstaviť najlepšie reštaurácie, ktoré tu dnes na gastro scéne pôsobia (sú partnermi podujatia). Sedem skvelých vinárstiev ponúkne na degustáciu svoje poctivé vína. Organizátorom festivalu je Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Horná Nitra-Bojnice. Podujatie sa realizuje s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Srstnatý mamut, obor pravekého sveta žil aj v Bojniciach. Navštívte región Horná Nitra-Bojnice a zistite viac…

Srstnatý mamut predstavoval najväčšiu lovenú korisť pravekého človeka na území Bojníc. Bol to obor medzi zvieratami o výške 3,5-4 m a hmotnosti 5-7 ton, s hrúbkou kože 1-2 cm. Živil sa výlučne rastlinnou potravou, a to hlavne lesnými rastlinami. Potravu si trhal a podával dlhým chobotom do tlamy, kde ju drvil medzi silnými stoličkami (2 stoličky mal v hornej čeľusti a 2 v dolnej, každá stolička mala veľkosť dnešnej krabice na topánky!). Zuby mamutov boli úplne rovnaké ako u dnešných slonov a mamuty ich tiež používali rovnakým spôsobom. Po niekoľkých rokoch každodenného používania sa stoličky opotrebovali a boli nahradené (vytlačené) novými stoličkami. Počas života si mamut takto vymenil chrup až 6-krát. Keď však stratil poslednú, v poradí šiestu sadu stoličiek, bol spravidla odsúdený na smrť hladom, nakoľko už nebol schopný prijímať potravu v dostatočnom množstve. Malý mamutík sa narodil po značne dlhom období tehotenstva, trvajúcom takmer dva roky. O mláďatá sa zrejme staralo celé stádo až do doby, kedy boli celkom samostatné, t.j. do veku 10 rokov (vtedy mladý jedinec dosiahol pohlavnú dospelosť). Priemerne sa mamuty dožívali dlhého veku 60-80 rokov (neandertálci iba 30-40 rokov). Napriek značnej veľkosti, ktorú dosahovali v dospelosti, neboli nebezpečné ani útočné zvieratá. Práve naopak, ich najväčším nebezpečenstvom bol človek – lovec a zo zvieracej ríše divé svorky vlkov. Zaujímavé sú aj mamutie kly – veľmi silné, s dĺžkou 3-4 m a hmotnosťou 60-70 kg. Kly sú vlastne predĺžené predné zuby – rezáky, ktoré rastú počas celého života. Tvorí ich hlavne dentín – zubovina, ktorá sa ukladá vo vrstvách. Jedna vrstva je hrubá zvyčajne 6 milimetrov, čo je prírastok za jeden rok. V letných mesiacoch bol vzhľadom na dobrý prísun potravy prírastok zuboviny väčší, v zimných mesiacoch menší. Mamuty používali kly k rôznemu účelu – na vyhrabávanie rastlinnej potravy spod snehu, k vzájomným súbojom, zastrašeniu predátorov ako aj na upútanie samíc v čase párenia. Na nájdených kloch boli vo svete objavené sploštené časti, ktoré vedú k domnienke, že mamuty boli pravo- alebo ľavo- klové, tak ako sme my dnes praváci alebo ľaváci. Mamuty žili na našej planéte Zem značne dlhý čas (vymreli približne pred 10-tisíc rokmi, čo je z pohľadu histórie nedávno). Prečo vyhynuli? Sú 2 teórie: ľudia ich začali loviť v príliš veľkom množstve (teda ich z prírody „vyjedli“) alebo nastali na planéte také prudké zmeny klimatických podmienok, že sa im mamuty nedokázali prispôsobiť. Neandertálci – lovci mamutov obývali územie mesta Bojnice dlhé tisícky rokov. V Prepoštskej jaskyni (dnes Múzeum praveku) boli objavené vzácne kosti pravekých mamutov. Viac na: www.bojnice.eu

Projekt financovaný z rozpočtu Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Máme rovnakú krv neandertálci aj my? Navštívte región Horná Nitra-Bojnice a zistite viac…

Úzku genetickú príbuznosť moderných ľudí Homo sapiens a neandertálcov, doposiaľ prevažne označovaných za samostatný, starší druh hominidov, s definitívnou platnosťou potvrdilo porovnanie genómu oboch “druhov“. Štúdiu publikoval tím antropológov v Nemecku s tvrdením, že je to absolútna vedecká senzácia. Vo všetkých učebniciach sa totiž píše, že neandertálci boli samostatným druhom, ktorý sa od predchodcov moderných ľudí oddelil už pred pol miliónom rokov. Pripúšťalo sa, že ľudia aj neandertálci sa mohli stretnúť, ale myšlienka, že sme blízki príbuzní alebo dokonca že medzi nami dochádzalo ku „kríženiu“ bola odmietaná. Dokonca i nedávno odhalená zhoda niektorých našich génov s génmi neandertálcov – vyskytuje sa asi u 1 až 4 % európskej, ázijskej a tichomorskej populácie – bola vysvetľovaná iba ako dôsledok existencie dávneho společného predka. Toto všetko sa ale teraz zdá byť prekonané. Skutočnosť, že stále nesieme niektoré rovnaké gény, ukazuje ich užitočnosť aj pre nás. Až do 4 % zhodných génov sa nezdá mnoho, ale je to viac, než sa predpokladalo. Nie je tak správne tvrdiť, že neandertálci totálne vyhynuli. Žijú ďalej v niektorých z nás. Sme oni a oni sú my… Štúdia tak ukazuje prekvapivú skutočnosť, že ľudia a neandertálci sa v minulosti geneticky miešali. Pravekí ľudia žili aj na území mesta Bojnice, ktoré sú vzácnym náleziskom tajomného sveta neandertálcov. V Prepoštskej jaskyni (dnes Múzeum praveku) boli objavené bohaté stopy po ich pravekom živote. Neandertálski lovci, ktorí tu žili, zanechali po sebe bohaté dôkazy v podobe kostí ulovených pravekých zvierat i tisíce kamenných nástrojov, ktoré si vedeli dômyselne zhotoviť. Viac na: www.bojnice.eu

Projekt financovaný z rozpočtu Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Používali neandertálci orlie pazúry ako šperky? Navštívte región Horná Nitra-Bojnice a zistite viac…

Krapina v severnom Chorvátsku, ktorá je jedným z najvýznamnejších svetových nálezísk neandertálskeho človeka, vydala nové tajomstvo. Našli sa tu doposiaľ najstaršie šperky. Boli vyrobené pred 130 tisíc rokmi, teda dávno pred príchodom moderného človeka do Európy.

Podľa bádateľov sa jedná o osem opracovaných a väčšinou inak neporušených pazúrov, pochádzajúcich aspoň z 3 exemplárov orla morského. Tieto predmety, objavené na mieste spolu s kostrami neandertálcov na konci 19. storočia, ale až nedávno podrobené detailnejšej analýze, nesú známky vrypov a pravidelných zárezov. Urobené boli s najväčšou pravdepodobnosťou z estetických dôvodov. Predpokladá sa, že orlie pazúry mohli byť súčasťou náhrdelníka alebo náramku, spojené povrázkom alebo šľachou zvieraťa. Vedci sa domnievajú, že tieto silné vtáky – orly morské mohli byť neandertálskymi lovcami chytané dokonca živé, čo určite nebolo ľahké a jednoduché. Svedčilo by to o majstrovstve a veľkej zručnosti neandertálcov. O tom, že boli skúsení lovci, vypovedajú aj vzácne nálezy kostí pravekých zvierat na nálezisku v slovenských Bojniciach – v areáli Prepoštskej jaskyne, kde neandertálci taktiež žili (dnešné Múzeum praveku). Viac na: www.bojnice.eu

Projekt financovaný z rozpočtu Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Áno, neandertálci pochovávali svojich mŕtvych. Navštívte región Horná Nitra-Bojnice a zistite viac…

Viac než trinásťročný výskum na archeologickej lokalite v juhozápadnom Francúzsku znovu potvrdil pred časom spochybnený záver, že človek neandertálsky nenechával pozostatky blížnych napospas živlom. Vedci doložili, že neandertálske pohreby sú z doby ešte pred príchodom anatomicky moderných ľudí nášho druhu Homo sapiens do Európy. Kosti neandertálcov sa tu prvý raz našli v roku 1908. Vysoký stupeň ich zachovania poukazoval na pohrebisko. Tento záver však vyvolal spory. Skeptici hlásali, že je to zlé vysvetlenie. Uloženie kostí nemuselo byť zámerné. Nasledovali však vykopávky v ďalších 7 nepreskúmaných tamojších jaskyniach, kde objavili pozostatky ďalších neandertálcov. Z podstaty týchto 50.000-ročných pozostatkov, zachovaných v pomerne pôvodnom stave, vyplýva, že boli zakryté zeminou krátko po smrti. To podporuje záver, že neandertálci v tejto časti Európy podnikli kroky k pochovaniu svojich mŕtvych. Hoci nemôžeme vedieť, či bola táto činnosť súčasťou rituálu, alebo iba čisto pragmatická, objav zmenšuje vzdialenosť v správaní medzi neandertálcami a dnešnými modernými ľuďmi. Na vzácnom nálezisku pravekého sveta neandertálcov v meste Bojnice (areál Prepoštskej jaskyne – dnešné Múzeum praveku) neboli doposiaľ objavené kostrové pozostatky neandertálskeho človeka. Či dochádzalo aj na tomto území k pochovávaniu, tak zatiaľ nemáme priame vedecké poznatky a dôkazy. Viac na: www.bojnice.eu

Projekt financovaný z rozpočtu Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Neandertálci lovili a chovali holuby už pred 67 tisíc rokmi? Navštívte región Horná Nitra-Bojnice a zistite viac…

Neandertálci neboli neohrabaní a hlúpi, dokázali loviť vtáky a pravdepodobne ich aj chovali. Potvrdzuje to výskum vedcov v neandertálské jaskyni na Gibraltári (juh Španielska). Až donedávna bol chov a lov vtákov považovaný za správanie spájané výhradne s Homo sapiens sapiens, teda človekom rozumným. Niektorí antropológovia ho dokonca považujú za jeden z určujúcich rysov vývoja moderného človeka. Neandertálci boli považovaní za príliš neohrabaných, aby boli schopní loviť vtáky. Nové výskumy ale tieto teórie prinajmenšom spochybňujú. Skupina vedcov objavila, že neandertálci nielenže lovili predchodcu dnešných holubov, ale pokúšali sa ich aj chovať. Divoká forma holuba domáceho – holub skalný, obýval Európu už pred viac ako 67 tisíc rokmi, zodpovedajú tomu aspoň nálezy skamenelých kostí tohto vtáka na našom kontinente. Počas skúmania viac ako 1700 týchto kostí vedci objavili stopy po ohni, ľudských zuboch a primitívnych nástrojoch. Časť z kostí tiež niesla dvojaké sfarbenie, ktoré je podľa vedcov typické pre úpravu na ohni. Akým spôsobom neandertálci vtáky lovili, jasné nie je. Vie sa, že napríklad kozorožce dokázali neandertálci loviť na skalných rímsach, je teda možné, že podobnú techniku dokázali uplatniť i u holubov. Vedci predpokladajú, že neandertálci vedeli používať nástrahy i klietky a pre lov používali siete vyrobené z trávy. Pravekí ľudia žili aj na území mesta Bojnice, ktoré sú vzácnym náleziskom tajomného sveta neandertálcov. V Prepoštskej jaskyni (dnes Múzeum praveku) boli objavené bohaté stopy po pravekom živote. Neandertálski lovci, ktorí tu žili, zanechali po sebe dôkazy v podobe mnohých kostí ulovených pravekých zvierat i tisíce kamenných nástrojov, ktoré si vedeli dômyselne zhotoviť. Viac na: www.bojnice.eu

Projekt financovaný z rozpočtu Ministerstva dopravy a výstavby SR.